Nechcem vravieť, že stavarina je najťažší odbor, aký sa dá študovať, ale človek sa aj tu zapotí, než mu dajú do ruky modrý alebo červený zakladač s titulom. Vec, vďaka ktorej som stále na škole a zápočty dostávam už v 13. týždni, je rozhodne môj TO-DO list.
Konečne je za mnou 13. týždeň a môžem ísť spokojne piecť medovníky. :D Ale ešte predtým sa s tebou podelím o zážitky z tohto semestra.
Úprimne neviem, čo je horšie: či semester alebo skúškové, čo príde...
Všeobecne sa vraví, že prax dá človeku niečo, čo sa v škole nedá získať. Či už ide o priamy kontakt s odborom, prácu v tíme, zodpovednosť za určitú časť zákazky, vždy je táto skúsenosť prínosom, či už bola dobrá, alebo zlá. Ja som mala možnosť praxovať už po prvom ročníku a odvtedy som akosi stále v kontakte s prácou v oblasti stavariny....
Myslím, že vzťahy medzi učiteľom a študentkou sú aj dnes ešte stále dosť tabuizovanou témou. Stále sa na to pozerá takým zvláštnym pohľadom, akoby to bolo niečo zlé. Avšak prečo by učiteľ nemohol mať rovnaké právo, ako ostatní, zamilovať sa do koho chce? A prečo nie práve do svojej študentky, keď mu je sympatická a rozumejú si?
Jedna z negatívnych stránok práce na počítači je práve bolesť, ktorú klikanie spôsobuje. Stretla som sa s ňou už niekoľkokrát a sem-tam ma oberie aj o spánok. Vravím si: "Predsa musia byť nejaké cviky na jej elimináciu." Tak som trošku pogooglila a narazila som na video Excercises for wrist and hand pain from computer use od Upright Health. Z...
Áno, bakalársky ročník je najťažší zo všetkých. Naozaj môžeš sedieť celý deň za počítačom a mať pocit, že to nestihneš. Niekedy si spomínam na strednú školu, kde sme sa týždeň-dva rozbiehali a tu sa to na človeka zosype už v prvý pondelok. A myslím, že sa to takto bude sypať až do štátnic.
Konečne, po 4 rokoch, som prišla na to, ako nemať bordel v materiáloch a zadaniach do školy. Po každom semestri som prežívala neskutočnú nechuť do triedenia tej kopy papierov, čo sa vytvorila za 13 týždňov semestra + pár týždňov skúškového. A keď som to konečne upratala, to isté ma čakalo ešte v elektronickej forme v mojom PC. No na zbláznenie....
Nie som vôbec dobrá klamárka. Vždy bolo na mne vidieť, kedy klamem, alebo som to sama nevedela vydržať a priznala som sa. Rovnako to mám aj pri skúškach. Keby som mala mať pri sebe ťahák, tak ma hneď odhalia. Mojou jedinou možnosťou teda vždy bolo a stále aj je, naučiť sa na skúšky a ísť tam s tým, čo mám...
Informácie o kovide na mňa vyskakujú od momentu, čo ráno otvorím oči, až po vypnutie telefónu pred spaním. Človek sa to niekedy aj snaží ignorovať, ale vždy sa to k nemu dostane. Nakoniec je dôležité vedieť, či treba nosiť rúška, alebo už respirátory, či niekde budú chcieť covid pas alebo nie a akú farbu teraz vlastne má môj okres.
Asi každý to pozná. Položíš otázku a už vidíš tie úškrny spolužiakov, že čo za hlúposť sa to zasa pýtaš. Ty si už len vravíš: "Ó môj Bože, nabudúce budem radšej ticho." Niekedy aj dostaneš odpoveď, že to už si mal dávno vedieť... Alebo že si to máš naštudovať v literatúre. Pravdou však je, že tvoj otázka vôbec nemusela byť...
Moja mama mi vždy vravela, že mám strašne veľa vecí. Pravdepodobne mala pravdu, keďže sa mi ešte nikdy nepodarilo zbaliť sa pri sťahovaní na internát do jednej - dvoch tašiek. Avšak vravím si, že na internáte strávim 9 mesiacov z 12. Budem tam pracovať, jesť, aj spať, tak prečo si tento priestor nepremeniť na domov, v ktorom sa budem cítiť...
